História popisu - Leccinum versipelle
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 09.02.2016 17:17
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | Leccinum testaceoscabrum (Secr.) ex Sing.; Boletus testaceus Secr.; Boletus rufescens "Secr." ex Konr.; Boletus versipellis Fr. em. Smotl., Lund. etc.; | 1 | <b>Boletus atrostipitatus</b> <b>(A.H. Sm., Thiers & Watling) Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>68</b>(1): 3 (1991)<br><b>Boletus atrostipitatus</b> <b>(A.H. Sm., Thiers & Watling) Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>65</b>(3): 83 (1988)<br><b>Boletus aurantiacus f. percandidus</b> <b>(Vassilkov) Vassilkov</b>, in Novin (Ed.), <i>Ecologiya i Biologiya Rastenii Vo.vtochnoevropeskot Lesotundry [Ecology and Biology of Plants of the East-European Forest Tundra], Pt. 1</i> (Leningrad): 57 (1970)<br><b>Boletus floccopus</b> <b>Rostk.</b><br><b>Boletus percandidus</b> <b>J. Blum</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>85</b>(4): 562 (1970) [1969]<br><b>Boletus percandidus</b> <b>Vassilkov</b>, <i>Sovetsk. Bot.</i> <b>2</b>: 27 (1944)<br><b>Boletus roseotinctus</b> <b>(Watling) Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>67</b>(3): 83 (1990)<br><b>Boletus rufescens</b> <b>Secr. ex Konrad</b>, <i>Bull. mens. Soc. linn. Soc. Bot. Lyon</i> <b>1</b>: 151 (1932)<br><b>Boletus rufescens</b> <b>Secr. ex Konrad</b>, <i>Bull. mens. Soc. linn. Soc. Bot. Lyon</i> <b>1</b>: 151 (1932) <b><font color='#0000FF'>var. rufescens</font></b><br><b>Boletus testaceoscaber</b> <b>Secr.</b>, <i>Mycogr. Suisse</i> <b>3</b>: 8 (1833)<br><b>Boletus versipellis</b> <b>Fr. & Hök</b>, <i>Boleti, Fungorum generis, illustratio</i>: 13 (1835)<br><b>Boletus versipellis var. percandidus</b> <b>(Vassilkov) Vassilkov</b>, <i>Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc</i>: 37 (1948)<br><b>Boletus versipellis var. rufescens</b> <b>Secr. ex Vassilkov</b>, <i>Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc</i>: 38 (1948)<br><b>Boletus versipellis</b> <b>Fr. & Hök</b>, <i>Boleti, Fungorum generis, illustratio</i>: 13 (1835) <b><font color='#0000FF'>var. versipellis</font></b><br><b>Krombholzia aurantiaca f. percandida</b> <b>(Vassilkov) Vassilkov</b>, <i>Notul. syst. Sect. cryptog. Inst. bot. Acad. Sci. U.S.S.R.</i> <b>11</b>: 139 (1956)<br><b>Krombholzia aurantiaca f. rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Vassilkov</b>, <i>Notul. syst. Sect. cryptog. Inst. bot. Acad. Sci. U.S.S.R.</i> <b>11</b>: 137 (1956)<br><b>Krombholzia rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Singer</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>3</b>: 189 (1938)<br><b>Krombholzia rufescens f. griseotomentosa</b> <b>Herink</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>6</b>(1-2): 10 (1952)<br><b>Krombholzia rufescens f. percandida</b> <b>(Vassilkov) Herink</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>6</b>(1-2): 10 (1952)<br><b>Krombholzia rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Singer</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>3</b>: 189 (1938) <b><font color='#0000FF'>f. rufescens</font></b><br><b>Krombholzia rufescens var. percandida</b> <b>(Vassilkov) Pilát</b>, <i>Klíc Kurc. Naš. Hub Hrib. Bedl.</i> (Praha): 65 (1951)<br><b>Krombholzia rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Singer</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>3</b>: 189 (1938) <b><font color='#0000FF'>var. rufescens</font></b><br><b>Krombholziella atrostipitata</b> <b>(A.H. Sm., Thiers & Watling) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>36</b>(2): 81 (1982)<br><b>Krombholziella percandida</b> <b>(Vassilkov) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>36</b>(2): 82 (1982)<br><b>Krombholziella roseotincta</b> <b>(Watling) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>36</b>(2): 82 (1982)<br><b>Krombholziella rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>36</b>(2): 82 (1982)<br><b>Krombholziella versipellis</b> <b>(Fr. & Hök) Bon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>15</b>(no. 59): 51 (1985)<br><b>Leccinum atrostipitatum</b> <b>A.H. Sm., Thiers & Watling</b>, <i>Michigan Bot.</i> <b>5</b>: 155 (1966)<br><b>Leccinum aurantiacum var. percandidum</b> <b>(Vassilkov) Hlaváček</b>, <i>C.C.H.</i> <b>34</b>: 64 (1958)<br><br><b>Leccinum percandidum</b> <b>(J. Blum) Lannoy & Estadès</b>, <i>Monographie des Leccinum d'Europe</i> (France): 112 (1995)<br><b>Leccinum percandidum</b> <b>(Vassilkov) Watling</b>, <i>Trans. Br. mycol. Soc.</i> <b>43</b>(4): 691 (1960)<br><b>Leccinum roseotinctum</b> <b>Watling</b>, <i>Notes R. bot. Gdn Edinb.</i> <b>29</b>(2): 267 (1969)<br><b>Leccinum rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>43</b>(1): 7 (1989)<br><b>Leccinum rufescens f. griseotomentosum</b> <b>(Herink) Klofac</b>, <i>Öst. Z. Pilzk.</i> <b>16</b>: 257 (2007)<br><b>Leccinum rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>43</b>(1): 7 (1989) <b><font color='#0000FF'>f. rufescens</font></b><br><b>Leccinum rufescens var. pallidicute</b> <b>Pilát</b>, <i>Erica, Plzeň</i> <b>3</b>: 13 (1994)<br><b>Leccinum rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Šutara</b>, <i>Česká Mykol.</i> <b>43</b>(1): 7 (1989) <b><font color='#0000FF'>var. rufescens</font></b><br><b>Leccinum testaceoscabrum</b> <b>Secr. ex Singer</b>, <i>Am. Midl. Nat.</i> <b>37</b>: 123 (1947)<br><b>Leccinum testaceoscabrum var. olivaceoviride</b> <b>Wichanský</b>, (1964)<br><b>Leccinum testaceoscabrum</b> <b>Secr. ex Singer</b>, <i>Am. Midl. Nat.</i> <b>37</b>: 123 (1947) <b><font color='#0000FF'>var. testaceoscabrum</font></b><br><b>Leccinum testaceoscabrum var. viridescens</b> <b>Wichanský</b>, (1964)<br><b>Leccinum versipelle</b> <b>(Fr. & Hök) Snell</b>, <i>Lloydia</i> <b>7</b>(1): 58 (1944) <b><font color='#0000FF'>f. versipelle</font></b><br><b>Leccinum versipelle var. atrostipitatum</b> <b>(A.H. Sm., Thiers & Watling) Redeuilh</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>111</b>(3): 172 (1995)<br><b>Leccinum versipelle var. glandaceum</b> <b>Gray</b>, <i>Nat. Arr. Brit. Pl.</i> (London) <b>1</b>: 646 (1821)<br><b>Leccinum versipelle</b> <b>(Fr. & Hök) Snell</b>, <i>Lloydia</i> <b>7</b>(1): 58 (1944) <b><font color='#0000FF'>var. versipelle</font></b><br><b>Suillus versipellis</b> <b>(Fr. & Hök) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>3</b>(2): 536 (1898)<br><b>Trachypus rufescens</b> <b>(Secr. ex Konrad) Romagn.</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>4</b>: 141 (1939) |
Prelinkovanie na autoritu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | 287526 |
Dátum: 01.01.2012 21:16
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | (Fr. | 1 | (Fr. & Hök) Snell |
Dátum: 26.07.2006 13:04
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | (Fr.) Snell |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Leccinum testaceoscabrum (Secr.) ex Sing.; Boletus testaceus Secr.; Boletus rufescens "Secr." ex Konr.; Boletus versipellis Fr. em. Smotl., Lund. etc.; |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 03.01.2003 09:48
Kozák žltooranžový
Leccinum versipelle
Křemenáč březový
Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 40 150 mm v priemere, najprv je viac ako polguľovitý, potom klenutý až vankúšovitý. Na povrchu je jemne plstnatý, suchý, za vlhkého počasia iba veľmi málo slizký; rýchlo oschýna. Má krásnu žltopomarančovú farbu. Po
kožka na okraji sa takmer vždy mení na príveskatú blanku, ktorá je v mladosti pritisnutá k hlúbiku.
Plodná časť:
Rúrky sú 7-30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, špinavosivasté až bledosivé. Póry sú drobné, okrúhle a už za mladi sivé s olivovým tónom alebo dymovo sivohnedasté; neskôr, v starobe bývajú až špinavohnedé alebo hnedočernasté.
Hlúbik:
Hlúbik je 80-220 mm vysoký a 20-70 mm hrubý, najprv pretiahnuto bruchatý, neskôr kyjakovitý alebo valcovitý, hore pod klobúkom stenčený. Býva biely až sivastý, pokrytý veľmi drobnými zrnito vločkovitými šupinkami, ktoré sú na vrchole hlúbika veľmi husto usporiadané; už od mladosti bývajú nápadne tmavočierne, potom hnedočierne, často čiarkovite nad sebou zoradené, takže tvoria nepravidelnú sieťku.
Dužina:
Dužina je biela, na vzduchu sa sfarbuje na špinavo ružovolilavo, v báze hlúbika zväčša na modrozelenkasto, nad rúrkami v zriedkavých prípadoch žltne. Za mladi je tuhá, v dospelosti v klobúku špongiovite mäkká a v hlúbiku vláknito tvrdá (najmä v báze). Chuť má nevýraznú a je takmer bez vône.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je hnedý.
Výskyt:
Kozák žltooranžový rastie v symbióze s rôznymi brezami, v nížinách aj v horách, v čisto brezových porastoch alebo aj v zmiešaných lesoch pod vtrúsenými brezami. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. Je zriedkavejší ako jeho príbuzný kozák osikový.
Význam:
Je to výborný jedlý druh, vhodný na rozličné úpravy. Aj na pohľad je to veľmi krásna huba. Hubári si ju veľmi cenia, lebo nebýva červivá a pritom je veľmi výdatná. Mladé plodnice sú vhodné na nakladanie do octu v zmesi s inými hubami.