História popisu - Leccinum decipiens
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 01.01.2012 21:44
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | (Singer) Pilát & Dermek |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 19.04.2001 00:00
kozák hnedý
Leccinum decipiens
křemenáč hnědý
Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - IX.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 50-200 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý a napokon vankúšovite rozprestretý. Býva hrubo mäsitý, hladký, iba v starobe je niekedy zvrásnený. Je jemne plstnatý, suchý, matný, za daždivého počasia trochu lepkavo slizký, farby okrovo žltohnedej, kožovohnedej alebo až umbrovohnedej, bez akéhokoľvek červeného tónu. Pokožka v dospelosti presahuje na okraji rúrky v podobe úzkej príveskatej blanky.
Plodná časť:
Rúrky sú 10-30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, najprv biele alebo belavé, neskôr špinavokrémové. Póry sú drobné (3-2 na 1 mm), okrúhle, spočiatku belavé, potom krémové a napokon špinavobéžové až sivookrové.
Hlúbik:
Hlúbik je 80-250 mm dlhý a 12-50 mm hrubý, v mladosti bruchatý, potom valcovite predĺžený, pod klobúkom stenčený, na báze zhrubnutý a často zaoblený; na bielom alebo belavom podklade drsne šupinkatý. Šupinky sú najprv bledohnedé, potom tmavohnedé a v dospelosti na spodnej časti až čiernohnedé, pomerne hrubé (ako na kozáku osikovom). Na báze býva hlúbik dosť intenzívne sfarbený na zelenomodro.
Dužina:
Dužina je biela až belavá, na reze v klobúku najprv ružovie, potom fialovie a napokon je bridlicovo sivofialová. V hlúbiku je bez predbežného červenenia hneď fialová až sivofialová, vo vrchole najintenzívnejšia, v báze žltohnedá a trochu vyššie nad bázou zelenomodrá. Je pevná, v dospelosti býva v klobúku mäkká a v hlúbiku tvrdo vláknitá. Chuť a vôňu má podobnú ako kozák osikový.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je okrovohnedý až olivovohnedý.
Výskyt:
Kozák hnedý rastie veľmi zriedkavo v lete a najmä na začiatku jesene pod topoľmi bielymi, niekedy aj pod osikami. Keďže obyčajne rastie vo vysokej tráve a je nenápadnejšie sfarbený ako kozák osikový, ľahko ujde pozornosti hubárov. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.
Je jedlý a rovnako chutný ako kozák osikový.