História popisu - Lentinus tigrinus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 01.01.2012 20:22
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | (Bull. | 1 | (Bull.) Fr. |
Dátum: 19.07.2006 10:36
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | (Bull.ex Fr.) Sing. |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Panus tigrinus (Bull.ex Fr.) Sing. |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 24.04.2005 13:05
Húževnatec tigrovaný
Lentinus tigrinus
Houževnatec tygrovaný
Nejedlá huba
Výskyt: II. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 20-100 mm v priemere, za mladi je klenutý s podvinutým okrajom, potom plocho rozprestretý, v strede s lievikovitou prehĺbeninou a s ostrým okrajom; napokon býva úplne lievikovitý s okrajom lalokovite zvlneným alebo roztrhaným. Je belavý alebo jemne krémovookrový, ozdobený šupinkovitými zväzočkami vlákien, ktoré sú lúčovite usporiadané, v strede hustejšie, smerom k okraju redšie, hnedé, zelenkastohnedé alebo až černastohnedé. Za mladi, kým vlákna nie sú roztrhané na šupinky, býva klobúk celý hnedastý alebo čiernohnedý.
Plodná časť:
Lupene sú 2-5 mm široké, husté, na ostrí jemne zúbkovité, hlboko zbiehajúce na hlúbik. Najprv bývajú biele alebo belavé, neskôr žltkasté až žltkastookrové.
Hlúbik:
Hlúbik je 30-70 mm dlhý a 4-8 mm hrubý, centrálny alebo excentrický, od klobúka smerom k báze sa zužuje a zvyčajne býva prehnutý. Pod klobúkom je biely, inde belavožltkastý, pokrytý malými vločkovitými sivohnedými šupinkami, najhustejšie v spodnej tretine, takže tam je takmer celý sivohnedý. V hornej tretine hlúbika býva blanitý prsteň, ktorý veľmi rýchlo mizne.
Dužina:
Dužina je biela, pevná, pružná, kožovite húževnatá, príjemne aromatická, bez zvláštnej chuti.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely, po vyschnutí žltkastokrémový.
Výskyt:
Pňovec tigrovaný rastie takmer cez celý rok, ale najviac v máji, na vŕbových alebo topoľových pňoch v zaplavovaných lužných lesoch. Je to kozmopolitický druh, rozšírený na celej Zemi.
Význam:
Z fytopatologického hľadiska má iba treťoradý význam, lebo rastie prevažne na hospodársky menejcennom dreve (staré pne), kde zapríčiňuje hnilobu koreňov. Hoci sa všeobecne v literatúre uvádza ako nejedlý druh, v niektorých krajoch pripravujú celkom mladé plodnice na jedenie.
Poznámka / Zaujímavosti:
Je pravda, že za mladi nie je dužina taká húževnatá, ani veľmi aromatická, takže sa po určitej úprave dá jesť. Vyplatí sa však zbierať iba tam, kde rastie vo veľkom množstve (lužné lesy), pretože len tam možno nájsť veľa mladých plodníc.