História popisu - Suillus cavipes
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 03.10.2010 14:28
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | (Opat.) A.H. Sm. & Thiers | 1 | (Opat.) A.H. Sm. & Thiers |
Dátum: 01.01.2008 19:47
Latinský názov:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Suillus cavipes | |
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Opat.) A.H. Sm. & Thiers, | |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Boletinus cavipes (Opat.) Kalchbr., Icones selectae 25: 52 (1867) Boletinus cavipes f. aureus (Rolland) Singer, Revue Mycol., Paris 3: 167 (1938) Boletinus cavipes var. aureus Rolland, (1888) Boletopsis cavipes (Opat.) Henn., Die Natürlichen Pflanzenfamilien nebst ihren Gattungen und wichtigeren Arrten insbesondere den Nutzpflanzen: I. Tl., 1. Abt.: Fungi (Eumycetes) (Leipzig): 195 (1900) Boletus cavipes Opat., Commentation Historico-Naturalis de Familia Fungorum Boletoideorum (Berolini): 11 (1836) Paxillus porosus Berk., J. Bot., London 6: 314 (1847) | |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 03.04.2001 00:00
Hríbovec dutohlúbikový
Boletinus cavipes
Hřib dutonohý
Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 40-120 mm v priemere, najprv je kužeľovite klenutý, potom rozprestretý s hrboľom, zlatožltý, žltohnedý, hnedý až červenohnedý, za mladi pokrytý hustou drsnou plsťou, ktorá sa rastom klobúka roztrháva na vlákna, takže povrch klobúka je v dospelosti na bledšom podklade tmavšie šupinkatý, pričom šupinky sú smerom do stredu klobúka hustejšie.
Plodná časť:
Rúrky sú 5-12 mm dlhé, najprv bledožlté až sírovožlté, neskôr zelenožlté až olivové, zbiehajúce na hlúbik; aj v dospelosti sa dajú ťažko oddeliť od dužiny klobúka. Póry sú rovnako sfarbené ako rúrky, najprv labyrintové, ako má hríbovník jelšový, potom lúčovite predĺžené, a to tak, že radiálne steny sú takmer lupeňovité, avšak nie presne rovné. V priečnom smere bývajú 0,5-3 mm veľké a v pozdĺžnom smere niektoré dosahujú dĺžku až 10 mm, v hĺbke sú pospájané priečnymi žilkami (anastomózami).
Hlúbik:
Hlúbik je 30-90 mm dlhý a 8-35 mm hrubý, dutý, valcovitý alebo kyjakovitý, s bielym alebo belavým blanitým velom, ktoré najprv zakrýva rúrky a po pretrhnutí zanecháva na hlúbiku prsteň a na okraji klobúka útržky alebo biely roztrhaný
lem. Prsteň na hlúbiku býva niekedy zdurený, biely alebo takmer okrový. Hlúbik nad prsteňom je rovnako sfarbený ako póry, blízko pod prsteňom tak ako klobúk (aj tam je šupinkatý), iba v bledšom odtieni. V dolnej časti je žltohnedastý a často bruchato zdurený.
Dužina:
Dužina v klobúku je žltkastá až citrónovožltá, mäkká, v hlúbiku belavá až slabo žltá, trochu vláknitá. Na vzduchu nemení farbu. Chutí mierne a iba dakedy mierne štipľavo alebo horkasto. Vonia slabo a nenápadne.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je olivovookrový až žltoolivový, po uschnutí sa olivový odtieň stráca.
Výskyt:
Hríbovec dutohlúbikový rastie od júna do novembra pod rôznymi druhmi smrekovcov, najviac v horách a v pahorkatinách, zriedkavejšie v nížinách. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je veľmi hojný v horských krajoch, kde rastú smrekovce
Je to jedlá huba horšej kvality. Odporúčame ju zbierať na jedenie iba vtedy, ak je nedostatok iných chutnejších húb.