História popisu - Gyroporus cyanescens
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 05.01.2012 14:56
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | (Bull. | 1 | (Bull.) Quél. |
Dátum: 21.07.2006 16:33
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | (Bull. ex Fr.) Quél. |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Boletus cyanescens Bull. ex Fr.; Suillus cyanescens (Bull. ex Fr.) Poir. ex P. Karst. |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 03.04.2001 00:00
Hríbnik modrejúci
Gyroporus cyanescens
Hřib siný
Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 35-120 mm v priemere, za mladi je klenutý, potom vankúšovitý a v dospelosti plochý. Najprv je slamovožltkastý alebo bledo sírovožltkastý so žltozeleným odtieňom, v dospelosti býva vyblednutý, takmer belavý. Povrch je pokrytý hrubou vláknitou plsťou.
Plodná časť:
Rúrky sú 3-8 mm dlhé, biele alebo žltkasté, na reze modrejúce, pri hlúbiku bývajú prehĺbené. Póry sú stredne veľké, hranaté až hranato okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky, poranením veľmi rýchlo modrejú.
Hlúbik:
Hlúbik je 50-100 mm dlhý a 10-30 mm hrubý, podobne sfarbený ako klobúk, v hornej polovici býva stenčený, v dolnej polovici trochu nadutý, zriedkavejšie celý pravidelne valcovitý. Povrch hlúbika je plstnatý tak ako klobúk, iba na vrchole (kde bol za mladi pritisnutý okraj klobúka) býva holý. V mladosti je plný, v dospelosti dutý s priehradkami.
Dužina:
Dužina je biela, na reze sa sfarbuje veľmi rýchlo a intenzívne do modra. Chuť má nevýraznú a vôňu takmer nijakú.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je žltkastý.
Výskyt:
Hríbnik modrejúci rastie najčastejšie v listnatých lesoch v piesočnatých pôdach. Plodnice sa objavujú od júla do novembra. Je rozšírený v~ celom miernom pásme severnej pologule okrem východnej Ázie a Japonska. U nás sa vyskytuje najviac v nížinách (Záhorie, Polabí), všade tam, kde sú svetlé lesy v piesočnatých pôdach. Nie je celkom zriedkavý ani v podhorských krajoch.
Je to dobrá jedlá huba. Medzi niektorými neskúsenými hubármi vzbudzuje nedôveru jej intenzívne modrenie dužiny. Je vhodná do polievok, omáčok a na sušenie.