História popisu - Lactarius oedohyphosus

rýdzik

Lactarius oedohyphosus Idzerda & Noordel.
ryzec

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 10-42 (57) mm, plocho klenutý s preliačeným stredom až lievikovitý (staré plodnice), niekedy s malým stredovým hrboľom, okraj podvinutý potom nadol zahnutý, nakoniec sa vyrovnáva a býva dokonca občas vyhnutý nahor. Klobúk je mierne hygrofánny, okraj klobúka môže, ale nemusí byť presvitajúco ryhovaný (ak je, tak len krátko na úplnom okraji). Povrch je suchý, hladký, iba u starých plodníc môže byť jemne zvrásnený. Farba bledo až tmavo červeno hnedá.

Plodná časť:

Lupene stredne husté, prestriedané lupienkami, priemerne hrubé, vysoké 1-5,5 mm, tvar oblúkový, niekedy nepravidelný. Farba bledo ružová až červenkasto hnedá, ostrie rovnako sfarbené alebo trochu bledšie.

Hlúbik:

Hlúbik 10-45 x 3-8 (13) mm, valcovitý, niekedy stenčený na vrchu, ako aj (alebo) smerom k báze, kedy býva až vretenovitý, občas je na báze zhrubnutý. Farba bledo oranžovo hnedá až červeno hnedá na vrchu hlúbika, nižšie býva bledo oranžovo hnedá až pomerne tmavo červeno hnedá. Povrch suchý, hladký alebo jemne oinovatený. Na báze sa vyskytujú zreteľné biele až oranžovo hnedé chĺpky.

Dužina:

Dužina biela až bledo oranžovo hnedá v hlúbiku a klobúku, niekedy tmavo oranžovo hnedá v bazálnej časti hlúbika. Vôňa nevýrazná. Chuť dužiny mierna, niekedy jemne štipľavá v hrdle, alebo jemne horká na jazyku. Mlieko biele, zvyčajne veľmi pomaly žltnúce po izolovaní na biely materiál (papier), niekedy pomaly žltne aj na lupeňoch. Chuť mlieka mierna až jemne horká.

Výskyt:

Rastie skupinovo na vlhkých miestach v listnatých lesoch, často v rašelinníku (Sphagnum sp.), viaže sa na brezu (Betula sp.), ale pravdepodobne aj na iné listnaté stromy. Druh bol popísaný podľa nálezov v Holandsku.

Podobné druhy:

Možnosť zámeny: Lactarius oedohyphosus je veľmi podobný k Lactarius tabidus a Lactarius lacunarum. Vyznačuje sa však odlišnosťami v ornamentike výtrusov a štruktúre pokožky klobúka. V teréne, makroskopicky, je rozlíšovanie zložité, ale základnými znakmi sú hladký, teda nezvrásnený povrch klobúka (a to aj za suchého počasia), farba klobúka červeno hnedá a iba jemne a pomaly žltnúce mlieko.

Lactarius tabidus sa vyznačuje klobúkom vo farbách červeno hnedej, oranžovo červenkastej, žlto hnedej až žlto okrovej, často tmavším stredom a blednúcim okrajom. Je výraznejšie hygrofánny, teda za sucha bledne viac ako Lactarius oedohyphosus. Klobúk často zvrásnený aj pri čerstvých plodniciach, okraj klobúka zvyčajne ryhovaný (Lactarius oedohyphosus ho nemá ryhovaný, alebo iba nevýrazne), mlieko väčšinou rýchlo žltnúce.

Lactarius lacunarum má podobnú farbu ako Lactarius oedohyphosus, makroskopicky je ťažko rozlíšiteľný, jeho mlieko však vo všeobecnosti rýchlejšie žltne. Mikroskopicky sú rozdiely trochu zreteľnejšie. Viaže sa na viaceré listnaté stromy, rozdiel môže byť pozorovateľný v biotope, pri typickom náleze Lactarius lacunarum, ktorý sa vyskytuje na vlhkých mietach, ktoré sú zaplavované vodou, teda rôzne priehlbiny, jamy, v okolí vodných tokov, na okrajoch rybníkov.

Poznámka / Zaujímavosti:

Poznámka:
Je to legitímny druh podľa Index Fungorum, Mycobank, aj iných autorít. M. T Basso (1999) ho taktiež uznala a prebrala do svojej monografie, aj keď ňou osobne nebol nájdený a skúmaný. Heilmann-Clausen (1998) ho však považuje za synonymum k Lactarius lacunarum.

Ide o druh podobný k Lactarius tabidus, resp. Lactarius lacunarum, vykazuje však mikroskopické a z časti aj makroskopické odlišnosti (hlavne od Lactarius tabidus). Interpretácia a zaradenie jednotlivých druhov popísaných mykológmi (autormi) v minulosti, najmä teda druhov nazvaných ako ,,Lactarius theiogalus", ktoré sú už v súčasnosti považované za synonymá k vyššie uvedeným druhom, resp. aj druhom iným, je veľmi zložité. Preto nie je možné jednoznačne uviesť prípadné druhy, ktoré by boli synonymom k Lactarius oedohyphosus. Nič to nemení na fakte, že Lactarius oedohyphosus Idzerda & Noordel., Öst. Z. Pilzk. 6: 73 (1997) je legitímny druh podľa väčšiny autorít.