História popisu - Hemileccinum impolitum

Hríb plavý

Boletus impolitus
Hřib plavý

Chránená huba
Pokuta za jednu plodnicu: 1000 EUR
Výskyt: VI. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom klenutý, a napokon vankúšovite rozprestretý. Na povrchu je zväčša hrboľatý až hrboľato vráskavý. Býva plavý až plavohnedý, nepravidelne vrastene plstnato vláknitý. Klobúk na otlačených miestach tmavne. Slimákmi ohryzené miesta sú žlté, hnedasté alebo červenkasté.

Plodná časť:

Rúrky sú 15-30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, v mladosti bledo citrónovožlté, potom až zlatožlté, v starobe so zelenkastým alebo olivovým odtieňom. Na reze nemenia farbu. Póry sú drobné až stredne veľké, rovnako sfarbené ako rúrky, otlačením nemenia farbu.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-180 mm dlhý a 25-80 mm hrubý, najprv hľuzovite bruchatý, neskôr pozdĺžne kyjakovitý alebo valcovitý. Spočiatku je bledožltý, potom živšie žltý, smerom k báze so slabým žltohnedým alebo červenkastým odtieňom. Mladé exempláre mávajú často hlúbik dosť zreteľne karmínovočervený alebo vínovočervený, v dospelosti zostávajú na hlúbiku iba červenkasté škvrny alebo kde-tu nádych tejto farby. Na povrchu sa rozpukáva na vláknité šupinky, najmä v hornej polovici.

Dužina:

Dužina je belavá až bledo citrónovožltá, nad rúrkami a pod povrchom hlúbika sýtožltá, na reze nemení farbu. V báze hlúbika máva niekedy aj červenkastý odtieň. Za mladi je tuhá, v starobe mäkšia, v hlúbiku trochu vláknitá. Vonia kyslasto, buď slabšie, alebo výraznejšie. Chuť má raz sladkastú, inokedy kyslastú s nepríjemnou príchuťou. Pri varení občas páchne karbolom.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý.

Výskyt:

Hríb plavý rastie od júna do októbra v svetlých listnatých lesoch, najmä pod dubmi a bukmi, ale aj pod inými listnatými stromami. Vyskytuje sa najčastejšie v teplejších, nižších polohách.

Význam:

Je to hríb, na ktorý majú hubári rôzny názor. Niektorí tvrdia, že pri varení páchne karbolom, iní tento zápach necítia, ba dokonca považujú hríb plavý za chutný. Dôležité je, že nie je jedovatý a komu chutí, môže ho jesť bez obáv. Príliš veľký význam však nemá, lebo je zriedkavý.