História popisu - Boletus reticulatus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 23.11.2014 20:23
Podobné druhy:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Boletus edulis |
Dátum: 07.12.2013 09:20
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | Schaeff. | 1 | Schaeff. |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | Boletus aestivalis (Paul.) ex Fr.; Boletus edulis subsp. reticulatus (Schaeff. ex Boud.) Konr. et Maubl.; Boletus atkinsonii Peck; | 1 | <b>Boletus aestivalis</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 422 (1838) [1836-1838]<br><b>Boletus aestivalis</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 422 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. aestivalis</font></b><br><b>Boletus carpinaceus</b> <b>Velen.</b>, <i>Novitates Mycologicae</i>: 158 (1939)<br><b>Boletus edulis f. reticulatus</b> <b>(Schaeff.) Vassilkov</b>, <i>Bekyi Grib</i>: 18 (1966)<br><b>Boletus edulis subsp. reticulatus</b> <b>(Schaeff.) Konrad & Maubl.</b>, <i>Icon. Select. Fung.</i> <b>4</b>(2): pl. 398 (1926)<br><b>Boletus reticulatus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. bavar. palat. nasc.</i> (Ratisbonae) <b>2</b>: tab. 108 (1763)<br><b>Boletus reticulatus subsp. carpinaceus</b> <b>(Velen.) Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>71</b>(2): 54 (1994)<br><b>Boletus reticulatus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. bavar. palat. nasc.</i> (Ratisbonae) <b>4</b>: 78 (1774) <b><font color='#0000FF'>subsp. reticulatus</font></b><br><b>Boletus reticulatus var. minor</b> <b>Alb. & Schwein.</b>, <i>Consp. fung.</i> (Leipzig): 240 (1805)<br><b>Boletus reticulatus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. bavar. palat. nasc.</i> (Ratisbonae) <b>4</b>: 78 (1774) <b><font color='#0000FF'>var. reticulatus</font></b><br><b>Boletus reticulatus var. rubiginosus</b> <b>Pelt. ex E.-J. Gilbert</b>, <i>Les Livres du Mycologue Tome I-IV</i>, Tom. III: Les Bolets: 117 (1931)<br><b>Tubiporus aestivalis</b> <b>Paulet</b>, <i>Traité sur les Champignons Comestibles</i> (Paris): 371 (1793)<br><b>Versipellis aestivalis</b> <b>(Paulet) Quél.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 158 (1886) |
Prelinkovanie na autoritu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | 200521 |
Dátum: 26.07.2006 11:50
Autor latinského názvu:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Schaeff. ex Boud. |
Synonymum:
Old Version | New Version | ||
---|---|---|---|
1 | 1 | Boletus aestivalis (Paul.) ex Fr.; Boletus edulis subsp. reticulatus (Schaeff. ex Boud.) Konr. et Maubl.; Boletus atkinsonii Peck; |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 04.09.2005 11:38
Hríb dubový
Boletus reticulatus
Hřib dubový
Výborná jedlá huba
Výskyt: V. - XI.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom polguľovite klenutý, v dospelosti plocho rozprestretý, farby bledo špinavohnedej, sivoplavej až kožovohnedej, matný, jemne zamatový až plstnatý, a to pomerne dosť trvalo. Na rozdiel od hríba smrekového býva zvyčajne bledšie sfarbený, v starobe za suchého počasia je často políčkovite rozpukaný.
Plodná časť:
Rúrky sú 10-35 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, v mladosti biele, čoskoro však žltozelené. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky; otlačením nemenia farbu.
Hlúbik:
Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm hrubý, najprv bruchatý až súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou sieťkou, ktorá býva najprv krémová a postupom času hnedne. Táto sieťka nie je nikdy tmavšia ako základná farba hlúbika, ktorý je už v mladosti hnedastý, potom škoricovohnedý alebo kožovohnedý, raz v bledšom, inokedy v tmavšom odtieni, ale vždy tmavší ako hlúbik hríba smrekového alebo brezového. Na báze býva belavý.
Dužina:
Dužina je v celej plodnici biela, v starobe belavá, nad rúrkami niekedy žltkastá, pod pokožkou klobúka bledohnedá. Je mäkšia ako dužina hríba smrekového a často ju napadajú larvy hmyzu. Má lahodnú chuť a veľmi príjemnú hubovú vôňu.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je olivovohnedý alebo olivový.
Ľudové názvy:
dubák
Výskyt:
Hríb dubový rastie v listnatých i zmiešaných lesoch a iba zriedkavo v čistých ihličnatých lesoch. Plodnice sa objavujú od mája do júna a potom od konca augusta do októbra. Najčastejšie tvorí mykorízu s dubom a bukom. Je rozšírený v Európe, v severnej Afrike a v Severnej Amerike. U nás je v teplých oblastiach všade dosť hojný.
Význam:
Je to jeden z najchutnejších druhov hríbovitých húb. Možno ho upotrebiť rovnako ako hríb smrekový.