žezlovka hlavičkatá

Klobúk/Plodnica:

Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.

Hlúbik:

Výskyt:

Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho Balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.

Význam:

Nejedlá huba.

Poznámka / Zaujímavosti:

Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C. capitata patria k C. rouxii a C. longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku. Odvtedy nájdená mnohokrát na niekoľkých desiatkach lokalít.

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná len podľa mikroskopických znakov (je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Ascomycota > Pezizomycotina > Sordariomycetes > Hypocreomycetidae > Hypocreales > Ophiocordycipitaceae > Tolypocladium

Synonymum:

Clavaria capitata Holmsk., Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS 1: 38, tab. 15 (1790)
Cordyceps agariciformis (Bolton) Seaver, N. Amer. Fl. (New York) 3(1): 53 (1910)
Cordyceps canadensis Ellis & Everh., Bull. Torrey bot. Club 25: 501 (1898)
Cordyceps capitata (Holmsk.) Link, Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse 3: 347 (1833)
Cordyceps capitata f. axantha S. Moingeon & J.-M. Moingeon, Docums Mycol. 34(nos 133-134): 43 (2006)
Cordyceps capitata (Holmsk.) Link, Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse 3: 347 (1833) f. capitata
Cordyceps capitata var. canadensis (Ellis & Everh.) Lloyd, Mycol. Writ. 5: 609 (1916)
Cordyceps capitata (Holmsk.) Link, Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse 3: 347 (1833) var. capitata
Cordyceps nigriceps Peck, Bull. Torrey bot. Club 27: 21 (1900)
Helvella agariciformis Bolton, Hist. fung. Halifax (Huddersfield): 130 (1789)
Sphaeria capitata (Holmsk.) Pers., Comm. fung. clav. (Lipsiae): 13 (1797)
Sphaeria capitata var. agariciformis (Bolton) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 1: 3 (1801)
Sphaeria capitata (Holmsk.) Pers., Comm. fung. clav. (Lipsiae): 13 (1797) var. capitata
Torrubia capitata (Holmsk.) Tul. & C. Tul., Select. fung. carpol. (Paris) 3: 22 (1865)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Ing. Juraj Kianička (04. 10. 2013)
Zmeny vykonali: Vojtech Pšenka (26. 02. 2017), Václav Kautman (17. 04. 2015), (01. 07. 2007), Ján Šuvada (12. 10. 2006)

Akcie:

Zobraziť históriu zmien popisu