Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

pestrec obyčajný

Scleroderma citrinum Pers.
pestřec obecný

Jedovatá huba
Výskyt: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnica je hľuzovitá, na dlhšej strane meria 30-100 mm, na priereze má zvyčajne obličkovitý tvar. Vonkajšia strana plodnice (perídium) je najprv žltkastá alebo špinavobelavá, neskôr žltohnedasto okrová, 1,5-4 mm hrubá, tuho kožovitá; v dospelosti je v hornej polovici rozpukaná na hrubé šupiny alebo na políčkovité bradavky, naspodku býva takmer hladká, vráskavo stiahnutá k báze, z ktorej vychádza korienkovitý zväzok mycéliových povrázkov.

Dužina:

Vnútrajšok plodnice (gléba) je za mladi biely, neskôr zelenkastý alebo žltkastobiely. Čoskoro sa však od dozrievajúcich výtrusov sfarbuje na sadzovočierno s fialovým odtieňom a je popretkávaný tenkými bielymi vláknami neplodného pletiva. Dozretá gléba sa po uschnutí rozpadáva na zelenkastosivý prach, ktorý sa po roztrhnutí perídia roznáša do okolia.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý.

Výskyt:

Pestrec obyčajný rastie od júla do novembra v ihličnatých aj listnatých lesoch, vo vresoviskách, najčastejšie v piesočnatých pôdach. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule, ako aj v severnej a južnej Afrike.

Význam:

Ak ho pridávame do pokrmov v malých množstvách ako korenie, je neškodný. Vo veľkom množstve pôsobí jedovato. Má korenistú chuť, ktorá pripomína hľuzovku letnú, a preto je vhodný ako prísada do mäsitých jedál. Zbierajú sa iba celkom mladé plodnice, kým sú vnútri ešte biele alebo iba trochu čierne. Tvrdú pokožku olúpeme, vnútro pokrájame na tenké plátky a rýchlo usušíme. Usušené plátky
rozdrvíme a uložíme do vzduchotesnej nádoby. Usušenú drvinu z pestreca obyčajného používame podľa chuti ako korenistú prísadu do rozličných jedál.