Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

suchohríb cudzopasný

Pseudoboletus parasiticus (Bull.) Šutara
hřib příživný

Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 25-70(130) mm v priemere, najprv je takmer polguľovitý neskôr je dosť rozprestretý, niekedy v strede až vtlačený, často nepravidelne poprehýbaný. Je kožovožltý až žltohnedý, neskôr špinavohnedý, jemne plstnatý, za suchého počasia sa pokožka klobúka nedá olúpať a býva jemne rozpukaná (najmä na temene), v puklinách presvitá žltá dužina.

Plodná časť:

Rúrky sú 3-8 mm dlhé, najprv bledožlté neskoršie žlté až citrónovožlté, potom hnedožlté a napokon olivovohnedé, k hlúbiku prirastené a veľmi slabo zbiehajúce. Póry sú rovnako sfarbené ako rúrky, zriedkavejšie s hrdzavočervenkastým odtieňom, najprv nepravidelne pokrivene predĺžené, neskôr hranaté a nerovnaké, v dospelosti majú asi 1 mm v priemere.

Hlúbik:

Hlúbik je 25-65 mm dlhý a 4-16 mm hrubý, plný, valcovitý, smerom k báze sa zužuje a na konci býva oblúkovite zahnutý a končitý, v hornej časti pod klobúkom je najhrubší, bledožltý, hnedastý alebo olivovožltý, zväčša trochu bledší ako klobúk, v hornej časti obyčajne zažltnutý, slabo bledšie žltý ako rúrky, jemne bodkovane vločkatý až hnedasto bodkovaný, vláknitý.

Dužina:

Dužina je bledožltá, iba nad rúrkami a v hlúbiku živšie žltá, zriedkavo mení farbu na modrozelenkasto. Pod pokožkou klobúka a pod povrchom hlúbika býva často hnedastá. Je dosť pevná a v hlúbiku vláknitá. Má nevýraznú chuť a vonia nenápadne.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je tmavoolivový.

Výskyt:

Suchohríb cudzopasný rastie najmä na plodniciach pestreca obyčajného (Scleroderma aurantium) a zriedkavo aj na pestreci bradavičnatom (Scleroderma verrocosum). Hlúbiky vyrastajú zväčša z bázy pestrecov, zvyčajne niekoľko z jednej plodnice.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Pseudoboletus

Synonymum:

Boletus parasiticus Bull., Herb. Fr. (Paris) 10: pl. 451, fig. 1 (1790)
Boletus parasiticus f. peylii Kavina, Mykologia (Prague): 96 (1925)
Boletus parasiticus var. piperatoides J. Blum, Revue Mycol., Paris 34(2-3): 277 (1969)
Ceriomyces parasiticus (Bull.) Murrill, Mycologia 1(4): 148 (1909)
Pseudoboletus parasiticus f. peylii (Kavina) Blanco-Dios, Tarrelos 20: 31 (2018)
Pseudoboletus parasiticus f. piperatoides (J. Blum) Blanco-Dios, Tarrelos 20: 31 (2018)
Pseudoboletus parasiticus var. piperatoides (J. Blum) C. Hahn, in Guthmann & Hahn, Die Pilze Deutschlands: 324 (2020)
Suillus parasiticus (Bull.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(3): 535 (1898)
Versipellis parasitica (Bull.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 159 (1886)
Xerocomus parasiticus (Bull.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 418 (1888)
Xerocomus parasiticus f. piperatoides (J. Blum) R. Mazza, Boll. Gruppo Micol. 'G. Bresadola' (Trento) 41(1): 27 (1998)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (06. 04. 2001)
Zmeny vykonali: Vojtech Pšenka (28. 10. 2024), Paľo ° (04. 06. 2021), Oldřich Roučka (08. 12. 2013), Ing. Milan Zelenay (02. 09. 2007)