Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

lúčnica hrotitá

Hygrocybe acutoconica (Clem.) Singer
voskovka stálá

Nejedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk môže byť až 60mm široký, spočiatku je kuželovitý, potom zvoncovitý, neskôr klenutý. Keď je plodnica dozretá, tak klobúk je takmer plochý s hrboľom. Inak je hladký, holý, lepkavo slizký, citrónovožltý až zlatožltý, niekedy až oranžový, po otlačení nečernie. OBR 695682

Plodná časť:

Lupene sú 4-6 mm pripojené k hlúbiku alebo voľné, sú riedke. Farbou sú bledožlté až citrónovožlté, niekedy s belavým ostrím. OBR 695683 OBR 472832 OBR 698633

Hlúbik:

Môže byť až 70 mm dlhý a 4-12 mm hrubý, valcovitý, v dospelosti dutý, žltý, dolu bledožltý, po otlačení nečernie, je vláknitý. Často k báze až biely, pod klobúkom sýtejších farieb. Na povrchu je podobne ako klobúk lepkavo slizký.

Dužina:

Dužina je žltá, krehká, bez špecifickej chuti a vône.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Rastie na lúkach, pasienkoch, zjazdovkách a okrajoch turistických chodníkov. Za mimoriadnych poveternostných podmienok ju možno niekedy nájsť aj v jarných mesiacoch. Má nízke biotopové nároky, rastie aj na kamenistých pôdach zarastených machom, tiež jej nevadia okraje ciest, kosené pozemky, či hovädzím dobytkom spásané lúky.

Význam:

Je nejedlá.

Podobné druhy:

Podobným druhom, ktorý vyhľadáva prakticky totožné biotopy je Hygrocybe conica, tá však na dotyk čiernie. Podobná je aj Hygrocybe chlorophana, tá je však často až citrónovožltá, nemá vláknitý hlúbik a nemá tiež klobúk zreteľne kuželovitý. Druh Hygrocybe subpapillata má na klobúku papilku, taktiež niekedy až zbiehavé lupene, je vzácnejšia a nemá vláknitý hlúbik. Hygrocybe citrinovirens má akýsi olivovozelený nádych, je mohutnejšia, má biele lupene a nemá vláknitý hlúbik. Podobná je aj Hygrocybe aurantiosplendens, tá je však veľmi vzácna a má menšie výtrusy, taktiež sú medzi nimi aj mierne farebné odlišnosti.

Poznámka / Zaujímavosti:

Pomerne bežný druh po celom Slovensku, na Kysuciach vzácne, často rastie popri turistických chodníkoch. V okolí Tatier veľmi bežný druh vyskytujúci sa takmer všade.

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Hygrophoraceae > Hygrocybe

Synonymum:

Hygrocybe acutoconica f. japonica Hongo, J. Jap. Bot. 31(5): 145 (1956)
Hygrocybe acutoconica f. subglobispora (P.D. Orton) Boertm., Fungi of Northern Europe (Greve) 1: 166 (2010)
Hygrocybe acutoconica var. aurantiolutescens (P.D. Orton) Migl. & Camboni, Micol. Ital. 30(2): 36 (2001)
Hygrocybe acutoconica var. konradii (R. Haller Aar.) Boertm., Fungi of Northern Europe, 2nd revised edition 1: 164 (2010)
Hygrocybe acutoconica var. microspora (Hesler & A.H. Sm.) S.A. Cantrell & Lodge, Mycol. Res. 104(7): 878 (2000)
Hygrocybe acutoconica var. pallidocarnea (D. Antonini & M. Antonini) M. Becerra & Robles, Boln Soc. Micol. Madrid 36: 136 (2012)
Hygrocybe amoena f. silvatica R. Haller Aar. & Métrod, Schweiz. Z. Pilzk. 33: 35 (1955)
Hygrocybe aurantiolutescens P.D. Orton, Notes R. bot. Gdn Edinb. 29(1): 103 (1969)
Hygrocybe aurantiolutescens f. pseudoconica Bon, Docums Mycol. 6(no. 24): 42 (1976)
Hygrocybe aurantiolutescens var. parapersistens Bon, Docums Mycol. 19(no. 75): 55 (1989)
Hygrocybe aurantiolutescens var. subconica Bon, Docums Mycol. 19(no. 75): 55 (1989)
Hygrocybe constans J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 4(no. 4): 23 (1923)
Hygrocybe konradii R. Haller Aar. [as 'konradi'], Schweiz. Z. Pilzk. 33: 172 (1955)
Hygrocybe konradii f. albidifolia Bon, Docums Mycol. 18(no. 72): 63 (1988)
Hygrocybe konradii f. bispora Bon & B. Lefebvre, Docums Mycol. 30(no. 119): 23 (2000)
Hygrocybe konradii f. pseudopersistens (Bon) Arnolds, Persoonia 12(4): 476 (1985)
Hygrocybe konradii var. albofuscescens Eyssart. & Bon, Bull. Soc. mycol. Fr. 118(4): 328 (2003) [2002]
Hygrocybe konradii var. pseudopersistens Bon, Docums Mycol. 8(no. 30): 69 (1978)
Hygrocybe langei Kühner, Botaniste 18: 174 (1927)
Hygrocybe persistens (Britzelm.) Singer, Revue Mycol., Paris 5: 8 (1940)
Hygrocybe persistens f. subglobispora (P.D. Orton) Boertm., Fungi of Northern Europe (Greve) 1: 156 (1995)
Hygrocybe persistens var. konradii (R. Haller Aar.) Boertm., Fungi of Northern Europe (Greve) 1: 154 (1995)
Hygrocybe persistens var. langei (Kühner) Bon, Docums Mycol. 18(no. 69): 35 (1987)
Hygrocybe persistens var. pallidocarnea D. Antonini & M. Antonini, Fungi Non Delineati, Raro vel Haud Perspecte et Explorate Descripti aut Definite Picti 22: 11 (2002)
Hygrocybe persistens var. subglobispora (P.D. Orton) Krieglst., in Krieglsteiner, Ahnert, Endt, Enderle & Ostrow, Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. 13: 30 (2000)
Hygrocybe subglobispora (P.D. Orton) M.M. Moser, in Gams, Kl. Krypt.-Fl., Edn 3 (Stuttgart) 2b/2: 67 (1967)
Hygrocybe subglobispora f. aurantiorubra Arnolds, Persoonia 12(4): 477 (1985)
Hygrophorus acutoconicus (Clem.) A.H. Sm., North Amer. Species of Mycena: 472 (1947)
Hygrophorus acutoconicus f. japonicus Hongo, J. Jap. Bot. 31(5): 145 (1956)
Hygrophorus acutoconicus var. microsporus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Hygrophorus: 139 (1963)
Hygrophorus aurantiolutescens (P.D. Orton) Dennis, Fungi of the Hebrides (Kew): 47 (1986)
Hygrophorus conicus var. persistens Britzelm., Ber. naturw. Ver. Schwaben 30: 30 (1890)
Hygrophorus konradii (R. Haller Aar.) P.D. Orton, Trans. Br. mycol. Soc. 43(2): 176 (1960)
Hygrophorus langei (Kühner) A. Pearson, Trans. Br. mycol. Soc. 35(2): 105 (1952)
Hygrophorus persistens (Britzelm.) Britzelm., Botan. Centralbl. 54(4): 98 (1893)
Hygrophorus rickenii Maire, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 46: 220 (1930)
Hygrophorus subglobisporus P.D. Orton, Trans. Br. mycol. Soc. 43(2): 267 (1960)
Mycena acutoconica Clem., Bot. Surv. Nebraska 2: 38 (1893)
Prunulus acutoconicus (Clem.) Murrill, N. Amer. Fl. (New York) 9(5): 330 (1916)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Filip Fuljer (31. 12. 2018)
Zmeny vykonali: Vladimír Kunca (01. 10. 2014), Ing. Tibor Ozimý (09. 08. 2012), Paľo ° (04. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (03. 06. 2002)