Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

lúčnica žltozelená

Gliophorus psittacinus (Schaeff.) Herink
voskovka papouščí

Nejedlá huba
Výskyt: V. - XII.

Klobúk/Plodnica:

Keďže lúčnice sa vo všeobecnosti radia k vzrastovo menším hubám, aj klobúk lúčnice žltozelenej dosahuje priemer iba okolo 30 mm, pričom je v mladosti najskôr klenutý, zvoncovitý, v starobe nakoniec až rozprestretý, s jasne viditeľným tupým hrboľom, ktorý sa nachádza v strede na vrchole klobúka. Pri starších plodniciach býva okraj klobúka prehnutý smerom hore a často na ňom vznikajú aj trhliny. Takmer vždy môžeme pozorovať na okraji klobúka ryhovanie a presvitajúce lupene.
Jej názov je veľmi výstižný, pretože klobúk môže byť zelený, žltozelený, žltý, ale aj žltooranžový, oranžový a oranžovočervený. Postupne sa tieto farby menia na červenohnedú, až fialovohnedú a to platí pre staršie plodnice. Z toho je jasné, že tento druh lúčnice prechádza počas rastu viacerými farebnými zmenami.
Klobúk aj spolu s hlúbikom sú veľmi slizké a aj lesklé, čo niekedy spôsobuje menšie problémy fotografom, ktorí si chcú túto nádhernú lúčnicu zvečniť.

Plodná časť:

Lupene sú široké, nezbiehavé, riedke, v mladosti krásne žlté, postupne až zelenajúce. OBR 47216 OBR 359415

Hlúbik:

Hlúbik je približne rovnako sfarbený ako aj klobúk mladej plodnice, čiže žltý, žltozelený, alebo celý zelený, u starých plodníc môže byť miestami aj ružovočervenkastý. Ani hlúbik nezaostáva za slizkosťou klobúka. Je dosť tenký, valcovitý, hladký, niekedy aj stlačený a tiež dutý, široký iba do 8 mm, vysoký maximálne okolo 70 mm. OBR 47215

Dužina:

Dužina je krehká, bez vône aj chuti.

Výtrusný prach:

Biely.

Výskyt:

Tak, ako aj ostatným druhom lúčnic, aj lúčnici žltozelenej sa najlepšie darí na machnatých okrajoch nehnojených lúk a pasienkov v blízkosti lesa, tiež sa môže objaviť aj v trávnatých častiach listnatých, ale aj ihličnatých lesov a v ich krovinatých okrajoch. Lúčnice sa v tráve nehľadajú vôbec ľahko, ale keď už človek vie, kam na ne treba ísť, po čase sa výsledok určite dostaví. A väčšinou platí, ak zbadáte prvú plodnicu, tak postupne ich začnete objavovať viac a viac, pretože rastie či už jednotlivo, ale často aj skupinovo, pričom dokáže vytvárať veľmi pekné a aj početnejšie skupiny. Navyše je veľmi pravdepodobné, že na jednej lúke objavíte hneď aj niekoľko druhov lúčnic. Lúčnica žltozelená je pomerne hojná a na niektorých miestach sa jej darí veľmi dobre. Prvé plodnice sa môžu začať objavovať už počas letných mesiacov a ak sú vhodné podmienky, tak vytrvalo rastú až do neskorej jesene.

Význam:

Nejedlá huba.

Podobné druhy:

Vďaka svojmu charakteristickému a nezameniteľnému sfarbeniu by mala byť ľahko rozpoznateľná. Snáď iba pri zmene farieb starších plodníc môže dôjsť k zámene za iné druhy oranžovo, alebo oranžovočerveno sfarbených plodníc. No pravdepodobnosť zámeny je však malá, pretože či už na hlúbiku, alebo na klobúku môžeme takmer vždy pozorovať aspoň zostatky zelenej farby.

Poznámka / Zaujímavosti:

Extrémne variabilná lúčnica, čo do farby a docela široko rozšírená.

Pozn. F.Fuljer - Po usušení všetky položky čo mám (cca. 50 exsikátov) nadobudli žltooranžové sfarbenie.

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Hygrophoraceae > Gliophorus

Synonymum:

Agaricus cameleon Bull., Hist. Champ. Fr. (Paris) 2(2): 562, pl. 545:1 (1792)
Agaricus psittacinus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 70 (1774)
Agaricus sciophanus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 102 (1821)
Gliophorus perplexus (A.H. Sm. & Hesler) Kovalenko, Opredelitel' Gribov SSSR (Leningrad): 94 (1989)
Gliophorus psittacinus var. perplexus (A.H. Sm. & Hesler) Boertm. & N.O. Nilsson, Index Fungorum 317: 1 (2017)
Gliophorus psittacinus var. sciophanoides (Rea) Boertm. & N.O. Nilsson, Index Fungorum 317: 1 (2017)
Gliophorus sciophanus (Fr.) Herink, Sb. severočesk. Mus., Hist. Nat. 1: 82 (1958)
Hygrocybe perplexa (A.H. Sm. & Hesler) Arnolds, Persoonia 12(4): 477 (1985)
Hygrocybe psittacina (Schaeff.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 112 (1871)
Hygrocybe psittacina var. abietina (R. Heim) Bon, Migl. & Cherubini, Docums Mycol. 19(no. 76): 74 (1989)
Hygrocybe psittacina var. perplexa (A.H. Sm. & Hesler) Boertm., Fungi of Northern Europe (Greve) 1: 82 (1995)
Hygrocybe psittacina var. sciophanoides (Rea) Boertm., Fungi of Northern Europe (Greve) 1: 92 (2010)
Hygrocybe sciophana (Fr.) Wünsche, Die Pilze: 114 (1877)
Hygrocybe sciophana f. minor (Hongo) Hongo, Mem. Fac. Educ. Shiga Univ., Nat. Sci. 32: 91 (1982)
Hygrocybe sciophanoides (Rea) P.D. Orton & Watling, Notes R. bot. Gdn Edinb. 29(1): 131 (1969)
Hygrophorus perplexus A.H. Sm. & Hesler, Sydowia 8(1-6): 328 (1954)
Hygrophorus psittacinus (Schaeff.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 332 (1838) [1836-1838]
Hygrophorus psittacinus f. elongata Killerm., Denkschr. Bayer. Botan. Ges. in Regensb. 19(N.F. 13): 68 (1933)
Hygrophorus psittacinus var. abietinus R. Heim, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 63: 131 (1948) [1947]
Hygrophorus psittacinus var. californicus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Hygrophorus: 227 (1963)
Hygrophorus sciophanoides Rea, Brit. basidiomyc. (Cambridge): 303 (1922)

Hygrophorus sciophanus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 329 (1838) [1836-1838]
Hygrophorus sciophanus f. minor Hongo, J. Jap. Bot. 33: 138 (1958)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Ing. Juraj Kianička (27. 10. 2013)
Zmeny vykonali: Filip Fuljer (11. 05. 2020), Vojtech Pšenka (15. 08. 2017), Ing. Tibor Ozimý (02. 02. 2014), Paľo ° (04. 01. 2012), Pavol Kešeľák (02. 01. 2008), Ing. Milan Zelenay (15. 09. 2007), Mgr. Roland Baranovič (01. 01. 2001)