Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

podpňovka obyčajná

Armillaria mellea (Vahl) P. Kumm.
václavka obecná

Jedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice podpňovky obyčajnej rastú spravidla v bohatých trsoch a iba zriedka jednotlivo.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, za mladi je takmer polguľovitý, neskôr klenutý s hrboľom a napokon býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka najhustejšie. V dospelosti sa šupinky strácajú a klobúk je holý.

Plodná časť:

Lupene sú za mladi belavé, neskôr žltkasté alebo hnedasté, tmavo škvrnité, v dospelosti od výtrusného prachu biele, pomerne riedke, dosť tenké, na hlúbik prirastené a čiarkou krátko zbiehavé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, rovný alebo prehnutý, na báze býva 2vyčajne zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, dolu olivovočernastý, jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý, vnútri mäkko špongiovite vypchatý. Za mladi je hlúbik spojený s okrajom klobúka bielym hrubo blanitým vatovite vločkatým velom. Po roztrhaní vela zostáva na hlúbiku prsteň.

Dužina:

Dužina je biela alebo belavá, v klobúku pomerne mäkká a v hlúbiku vláknitá. Vôňa je slabá, ale nie veľmi príjemná. Chuť je za surova najprv dosť príjemná, ale vzápätí v krku nepríjemne sťahuje.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:

podpenky, openky, podpňovky, podpníky, michalky, václavky, láclavky, lacvajky, vícvalky, michalice, michalanky, jesienky, hromádky, hromadzinky, honcule, veseliarky, halamaše

Výskyt:

Podpňovka obyčajná rastie koncom leta, ale najviac od konca septembra do polovice októbra, zvyčajne v bohatých trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov. Nájdeme ju často aj na kmeňoch živých stromov, najmä ihličnatých, kde je nebezpečným parazitom. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:

Je to jedlá huba, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu. Niektorí hubári si ju však cenia nadovšetko. Je ťažko stráviteľná a za surova alebo nedostatočne uvarená môže zapríčiniť citlivým osobám žalúdočné ťažkosti, resp. aj ľahké otravy.

Oveľa väčší je však hospodársky význam podpňovky obyčajnej. Je totiž veľmi nebezpečným škodcom našich lesov. Škodí stromom v každom veku. Vyskytuje sa ako saprofyt, ale aj ako parazit. Nebezpečná je najmä pre smrek a borovicu. Zapríčiňuje chorobu koreňov. Na oslabené stromy sa potom vrhajú druhotní škodcovia (napr. kôrovec na smreku), ktorí dokončia dielo skazy. Z fytopatologického hľadiska je to škodca prvoradého hospodárskeho významu.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Physalacriaceae > Armillaria

Synonymum:

Agaricus melleus Vahl, Fl. Danic. 6(17): tab. 1013 (1790)
Agaricus sulphureus Weinm.
Armillaria mellea var. maxima Barla, Bull. Soc. mycol. Fr. 3: 143 (1887)
Armillaria mellea var. minor Barla, Bull. Soc. mycol. Fr. 3: 143 (1887)
Armillaria mellea var. sulphurea (Weinm.) Fr., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 32: 22 (1879)
Armillariella mellea (Vahl) P. Karst., Acta Soc. Fauna Flora fenn. 2(no. 1): 4 (1881)
Clitocybe mellea (Vahl) Ricken, Die Blätterpilze: 362 (1915)
Lepiota mellea (Vahl) J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 2(no. 3): 31 (1915)
Omphalia mellea (Vahl) Quél., Enchir. fung. (Paris): 20 (1886)